Daša Ďurajková učí na druhom stupni slovenčinu a nemčinu. Ale uzavrieť to tým, že je slovenčinárka a nemčinárka by v jej prípade zďaleka nestačilo. Aktívna vo všetkých oblastiach, "vláči" svoju triedu po rôznych kultúrnych podujatiach, zapája sa do ekologicky zameraných programov školy a neustále vymýšľa nové podnetné činnosti pre deti. A po poobediach, keď už by si väčšina z nás po celom dni v ukričanom prostredí želala len ono povestné ticho, doučuje deti v klube mimoškolského vzdelávania Sabiduria.
foto zo súkromného archívu D.Ďurajkovej
Daška, kde a ako dlho už učíš?
"Učím v mojej milovanej Gorazdovej. Do tejto základnej školy som ako dieťa chodila od 1. po 9. ročník, takže som šťastná, že som sa sem po štúdiu na VŠ vrátila a mohla sa stretnúť s väčšinou pedagógov, ktorí ma učili. Nastúpila som sem v roku 2009 na miesto asistentky učiteľa, dvakrát som si odskočila na materskú dovolenku a v súčasnosti učím na druhom stupni slovenčinu a nemčinu – predmety, ktoré mám vyštudované."
Čo je najkrajšie na práci v škole?
"Najkrajšia je vždy radosť detí. Zo zážitkov, z naučených vecí, z priateľstiev, výhier, jednotiek..."
Čo je naopak to najťažšie?
"Najťažšie je presvedčiť ich, že raz sa im to konkrétne učivo (napr. o podmete a prísudku) v živote zíde. ☺"
No to by aj mňa zaujímalo, kedy ešte využijem podmet a prísudok...
😆😆😆
Zasmiali sme sa a teraz mi povedz, v čom spočíva Tvoja bežná príprava na hodiny?
"Vždy sa snažím deň vopred si pozrieť učivo, ktoré nasleduje, nachystať a prefotiť cvičenia a materiály. V súčasnosti máme množstvo digitálnych aplikácii, z ktorých sa dá čerpať a používať ich na vyučovaní. Deti zbožňujú hry na precvičovanie vo wordwalle alebo na kahoote. Dokonca si už aj sami navzájom vytvárajú vedomostné kvízy na precvičovanie učiva."
Aké zmeny v školstve by si uvítala?
"Určite menší počet detí v triedach, finančné dotácie pre žiakov na exkurzie, viac zážitkového učenia."
Známkovanie - áno či nie?
"Áno."
Zapájajú sa rodičia dostatočne do procesu vzdelávania detí? Zaujímajú sa o to, čo sa deje v škole?
"V poslednom online období sa určite zapájali menej, opäť sa však u nás v škole začalo s individuálnymi pohovormi s rodičmi, kde býva veľmi dobrá účasť. Rodičia sa informujú na prospech i správanie detí, niektorí píšu cez edupage. Celkovo záujem rodičov vnímam pozitívne."
Si veľmi aktívna, vymýšľaš deťom rôzne kultúrne, sociálne i ekologické aktivity - prečo?
"Ako som už spomínala, aktivity sú pre deti najviac. Zbožňujú robiť niečo iné, poznávať nové. A v kolektíve ešte dvojnásobne viac. Vedia sa zomknúť, nadchnúť, spolupracovať, vymýšľať, tvoriť. Na Mikuláša som napríklad v školskej kuchynke s ôsmačkami piekla a zdobila medovníky, chalani varili punč. Pritom sme si púšťali koledy, nasmiali sme sa aj naučili. To je pre nich top."
foto: ZŠ Gorazdova, Mikuláš
Áno, podarilo sa nám spoločnými silami zorganizovať aj besedu s úspešnou slovenskou spisovateľkou Petrou Džerengovou a to nadšenie detí bolo priam neopísateľné. Myslíš si, že je možné vyučovať viac mimo školských lavíc?
"Pri niektorých predmetoch je to ťažšie, iné si to naopak priam vyžadujú."
foto: ZŠ Gorazdova, Beseda so slovenskou spisovateľkou Petrou Džerengovou
Napríklad, dá sa učiť slovenčina trebárs aj na školskom dvore alebo pri pestovaní mikrozeleniny? Je mi jasné, že pri písaní by to nešlo, ale aspoň časť…?
"Pravdaže, dá. Treba však brať do úvahy preberané učivo. Pri písaní slohu, umeleckom opise prírody a pod., je fajn vybehnúť na chvíľku na školský dvor načerpať inšpiráciu. O spisovateľoch sa tiež dá ľahko učiť v kruhu na tráve. Vlastne sa dá vždy všetko, len treba chcieť."
foto: ZŠ Gorazdova, Záhrada v školskej poličke
Dáš nám pár tipov, kam s deťmi chodíte?
"Na jednej strane som hlavne slovenčinárka milujúca divadlo, umenie a všetko spojené s literatúrou a knihami. Takže máme so žiakmi za posledné obdobie absolvované množstvo divadelných či muzikálových predstavení (napr. Malý princ v Trnavskom divadle, Boyband a Cyrano z predmestia na Novej scéne, Nebojsa v SND...) Minulý rok sme boli s ôsmakmi v Banskej Štiavnici v Banke lásky – rodnom dome Maríny, ktorej napísal Andrej Sládkovič najdlhšiu ľúbostnú báseň na svete. Na cintoríne sme navštívili aj jej hrob – reálny a aj „fejkový“ postavený Maticou slovenskou. Tieto prežité poznatky a informácie si žiaci zapamätajú najviac, teda tzv. vyučovanie cez pikošky zo života. Keď už si vyrazíme mimo školu, snažíme sa žiakom vždy zorganizovať aj niečo naviac – naposledy sme boli na exkurzii v Markíze, kde si mohli pozrieť nahrávacie štúdiá a sedieť na miestach moderátorov.
No a na druhej strane mám rada turistiku, hory, prírodu. Takže si to moji žiaci „odskáču“ aj v tomto smere. Minulý rok sme boli na lyžiarskom kurze na Chopku, na branné cvičenie chodíme do Keblia, Streženíc alebo Nimnice, v rámci Dňa Zeme sme boli sadiť stromčeky v Hoštinej.
Výborná pre žiakov bola exkurzia do Viedne, ktorú organizovala kolegyňa z biológie – návšteva Schonbrunu, Zoo a Prírodovedeckého múzea.
Je veľmi veľa miest, ktoré by bolo úžasné žiakom ukázať v rámci každého vyučovacieho predmetu. Limitujúce sú však určite financie, rodičia nemôžu deťom platiť exkurziu každý mesiac. Možno by práve na toto boli fajn dotácie od štátu."
foto: ZŠ Gorazdova, Exkurzie a výlety
Vaša škola je vždy veľmi aktívna aj na Deň Zeme. Porozprávaš nám, aké aktivity s deťmi zvádzate? :-)
"Pri takýchto aktivitách je na nezaplatenie náš tvorivý učiteľský tím a pani riaditeľka, ktorá nás podporuje. To je ďalší dôvod, prečo sa každý deň teším do práce – kolegovia.
Posledné dva roky sme robili aktivity na Deň Zeme vo veľkom pod názvom Gorazdova chráni Zem. Celá akcia trvala týždeň a aktivity boli naozaj rôznorodé – triedy chodili zbierať odpadky, sadiť stromčeky do lesnej škôlky, menšie deti mali besedu s lesníkom a tiež sadili stromčeky v areáli školy či zeleninu na poličke v triede. Jeden deň prišli deti do školy „bez výfukov“, teda peši, na bicykloch, kolobežkách, korčuliach. Ďalší deň prišli oblečené v zelených a modrých farbách a spoločne sme vytvorili „živú zemeguľu“."
foto: ZŠ Gorazdova, Deň Zeme, prednáška Zachráňme pôdu a sadenie stromčekov
Aká býva odozva od žiakov?
"Od žiakov je odozva vždy pozitívna, tešia sa, zapájajú. Nevnímajú len to, že sa neučí alebo nepíše písomka, ale určite chápu skutočnú podstatu tejto akcie."
Aká od kolegov?
"Ako som spomínala, mám šťastie na výborných kolegov. Stačí nápad, cez prestávku krátka porada a už vymýšľame, spisujeme, obvolávame... Deň jablka bola napríklad akcia, ktorú sme spontánne zorganizovali v priebehu troch dní. Všetky deti pri vstupe do školy dostali jabĺčko zo slovenských sadov."
foto: ZŠ Gorazdova, Deň jablka
Prácu s deťmi máš naozaj rada. Svedčí o tom aj fakt, že po bežnom vyučovacom dni v škole sa venuješ po poobediach ešte doučovaniu v klube mimoškolského vzdelávania Sabiduria. Koľko času tomu venuješ týždenne?
"Sabiduria je ďalšia moja srdcovka. Po vyučovaní sa presúvam na Rožák, kde máme individuálne doučovania aj skupinové kurzy. Čiže opäť deti, opäť vzdelávanie. Avšak iné ako v škole. Sem prichádzajú rodičia s deťmi, ktoré potrebujú pomôcť s vysvetlením učiva, nakopnúť, povzbudiť, prípadne aj úplne zmeniť pohľad na učenie. Pri týchto deťoch je najkrajšia veta: „Jáááj, už tomu rozumiem.“ ☺ Chodia k nám deti aj zo špeciálnej školy, autisti, u ktorých vidieť obrovský posun v učení a myslení."
Rozdiel v tom, či máš naraz detí 30 alebo 1 je určite priepastný. Myslíš, že by bolo vhodné znižovať kapacity tried?
"Určite áno."
Ako sa s deťmi pracuje poobede, podvečer? Chce sa im ešte niečo robiť?
"Väčšina detí chodí na doučovanie hneď po škole, do max. 16.00. Deti sa u nás striedajú, už sa poznajú, vznikli tu mnohé kamarátstva. Myslím, že sa k nám do klubu vždy tešia. Dvakrát týždenne máme skupinový kurz angličtiny aj nemčiny pre malé deti od 4 rokov. Je úžasné vidieť, ako rýchlo takéto malé deti nasávajú nové vedomosti, ako rýchlo si všetko vedia zapamätať.
No a aby nám deti počas letných prázdnin nechýbali, organizujeme v našom klube už tretí rok denné letné tábory. ☺"
A ako trávi víkend taká aktívna pani učiteľka ako Ty? Máš vôbec ešte energiu venovať sa svojej rodine?
"Mám ☺ Počas týždňa si nikdy nepoviem, že zase musím isť do roboty. Teším sa tam. Takisto poobede na doučovania. Asi je to mojím celkovým prístupom k životu. Vo všetkom hľadám to pekné. A viem, že vždy sa všetko dá.
Mám dve deti – Teo je piatak, Aurelka prváčka. Zbožňujú turistiku, výlety, šport. Takže cez víkendy vždy vybehneme na nejaký kopec alebo hrad. Moji rodičia sú športovci – bežci, v tomto smere podporujú aj deti, chodia s nimi trénovať, brávajú ich na preteky či na cyklotúry.
Okrem toho sa s nimi teším na sezónu sadenia, v skleníku pestujeme rajčiny, papriky, uhorky, sadíme hrach, cibuľu, reďkovku, mrkvu, petržlen, špenát, cviklu, mnoho byliniek, z ktorých potom robíme domáce sirupy, z ovocia džemy. Tieto spoločné chvíle a aktivity s deťmi zbožňujem.
Cez víkend ma teda moje dve deti v spojení s prírodou „nabijú“ energiou a tak môžem ísť každý pondelok opäť s úsmevom do školy učiť ďalšie deti."
foto zo súkromného archívu D.Ďurajkovej
Comments